Tvrdenie:
Isfahánsky kódex potvrdzuje totožnosť hunského a maďarského jazyka.
Vyvrátenie:
Isfahánsky kódex nikto nikdy nevydal, a kláštor, kde ho údajne strážia, ani neexistuje.
Viac:
Na základe informácií z omaľovánky určenej pre deti strážia Isfahánsky kódex v iránskom meste Isfahán, v arménskom kláštore s názvom Surb Kháč („Svätý kríž”) a spolu s tajomným Krétskym kódexom je hlavným dôkazom príbuznosti hunského a maďarského jazyka, alebo skôr ich totožnosti. Významné „jazykové pamiatky” sú podľa opisu arménsko-hunské slovníky, ktoré vznikli okolo roku 500, respektíve 700.
Veľmi veľa, aspoň polovica hunských slov, ktoré sú uvedené v údajných slovníkoch, znie takmer rovnako ako slová v maďarčine s rovnakým významom, napríklad tengir ’tenger’ (more), szele ’szél’ (vietor), sziki ’száraz’ (podobá sa na
pôvodné maďarké szik) (suchý), lüthü ’lejtő’ (svah), soprun ’hegyalja’ (pahorkatina), kapu ’kapu’ (brána), atď. Podľa správ o kódexe môžeme vidieť okrem zhody slov aj jazykovedné zhody medzi hunským a maďarským jazykom, totožné sú napríklad tvary množného čísla, skloňovanie predmetu, či privlastňovacie zámená.
Ak by to všetko bola pravda, naozaj by šlo o obrovskú senzáciu, veď o hunskom jazyku sotva niečo vieme. Na základe údajného kódexu, ktorý sa spomína ako hunská jazyková pamiatka, vydali v roku 2007 „hunsko-maďarský etymologický slovník”, ktorý je dostupný na internete. S Hunmi však nemá nič spoločné: pokúša sa identifikovať maďarské a sumérske slová. (Viď náš článok o „Sumersko-maďarskej príbuznosti – jazyk”.) Pôvodné kódexy dodnes nikto nevidel, nikdy o nich nezverejnili ani jednu fotografiu, nemajú ani primeraný opis. Ani to nie je možné: v
Isfaháne a jeho okolí síce žijú Arméni, kláštor s názvom Surb Kháč však neexistuje a neexistuje žiadny dôkaz, že „hunská jazyková pamiatka” nazývaná Isfahánsky kódex naozaj existuje. O kódexe píše podrobnejšie analýza pod názvom Prečo mlčí Maďarská vedecká akadémia? , ako aj štúdia jedného odborníka na Arménsko.
Spoločná minulosť: vedomosti na rozptýlenie historických mylných predstáv – podpora práce slovenských a maďarských učiteľov dejepisu prostredníctvom tlačených a online publikácií, odborných konferencií. Projekt Združenia učiteľov dejepisu a spravodajského portálu Denník N. (2023-2-HU01-KA210-SCH-000169882)
Financovaný Európskou úniou. Informácie a vyjadrenia uvedené v tomto dokumente sú vyjadreniami autora (autorov) a nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne názory Európskej únie alebo Verejnej nadácie Tempus. Európska únia ani financujúci orgán za ne nemôžu niesť zodpovednosť.
